bg1
 
Sk /

imagine development s.r.o.

 

SK

Kutlíkova 13

851 02 Bratislava

 

CZ

Sochorova 23

616 00 Brno

 

Tel +421 948 966 977

Tel +421 221 293 421

info@imaginehome.eu

 

blog

dec 20, 2012

Petržalka – cyklomesto?


Článok Borisa Hrbáňa v Petržalských novinách zo 17.12.2012

Petržalka asi nie je ideálne mesto pre peších. Priveľká plocha, rozľahlé priestory, nejasné štvrte, veľa ciest a málo ulíc. Na sídlisku sa žiaľ nenájde veľa príjemných zákutí, cez ktoré by človek s potešením prešiel pešo, alebo príťažlivých blízkych cieľov, ku ktorým je to len chvíľka. A do prírody na okraji, alebo do centra mesta je to z väčšiny petržalských adries peši predsa len trochu ďaleko. Na druhej strane pre užívateľa auta je to takmer ideálna lokalita – autom sa v rámci Petržalky dá presúvať rýchlo a viacmenej bez dopravných zápch. Tie nás síce v špičke neminú pri prejazde mostami, ale inak sú štvorprúdové petržalské cesty na jazdenie nadmieru komfortné. Mnohí síce chronicky šomreme na nedostatok parkovacích miest, ale pri porovnaní s inými mestskými časťami na tom asi nie sme oveľa horšie.

Čo je ale nepopierateľne fascinujúcim petržalským fenoménom, je cyklistika, hoci len rekreačná. Zámerne nehovorím o cyklodoprave, lebo v prípade Petržalky ide takmer výlučne o športové alebo oddychové bicyklovanie pozdĺž dunajskej hrádze. Iste si každý vybaví obraz slnečného víkendu, kedy sa na hrádzi tlačia stovky cyklistov a korčuliarov a bufety popri nej praskajú vo švíkoch. Horšie to už je s tým, ako sa na hrádzu na bicykli dostať cez sídlisko. Každý, kto tam pravidelne  smeruje, má už asi nájdenú nejakú svoju vlastnú trasu – čiastočne po cestách, čiastočne po chodníkoch, čiastočne po vyznačených cyklochtrasách (ktoré vznikli na niektorých úsekoch pôvodne peších chodníkov).

Nie je to však tak, že by sa dalo Petržalkou na bicykli dostať ľubovoľného miesta na iné ľubovoľné miesto. Že by mohol byť bicykel naozaj dopravným prostriedkom, ako alternatíva k preprave autom, alebo autobusom. A pritom má na tento typ dopravy Petržalka priam ideálne predpoklady: rovinatý terén, dostatočne široké cesty, veľa verejného priestoru v prevažnej väčšine na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve mesta, viacero aktraktívnych cieľov v prijateľnej vzdialenosti a časovom dosahu. Skúšam si predstaviť situáciu, že by aspoň tí, ktorí nepracujú na druhom konci Bratislavy, ale povedzme v Auparku, Digital parku, alebo hneď za Dunajom na ľavom brehu – v CBC na Karadžičovej, alebo v Apolle na Mlynských Nivách, mohli bez rizika jazdiť do práce na bicykli. Alebo, že by sme sa bicyklom dostali bez problémov aj za nákupom do Danubie, Auparku, Eurovey, či Riverparku. Alebo večer na kávu do Starého mesta.

Zhodou okolností som sa pred pád dňami vrátil z Kodane, kde bicykel na prepravu používa  denne, resp. pravidelne až 37% obyvateľov. Nebolo to tak samozrejme vždy, ale tlakom obyvateľov na zmenu vízie mesta v sedemdesiatych rokoch a postupnými krokmi na podporu cyklodopravy sa Kodaň stala mestom s najväčším podielom tohto spôsobu dopravy zpomedzi všetkých európskych veľkomiest. Dnes sa centrom Kodane v dennej špičke dokonca pohybuje viacej bicyklov ako áut. Na bicykli sa tam dostanete naozaj takmer všade, a to nielen v lete, ale po celý rok. Keď padne sneh, ako prvé sa odhŕňajú vždy cyklistické pruhy a trate. Bicykel využívajú mladí, starí, matky s deťmi, bankoví úradníci v oblekoch, používa sa na cestu do práce, na prevoz nákupu,  batožiny, dokonca aj nákladu. S bicyklom sa môžete samozrejme na väčšie vzdialenosti prepravovať aj všetkými prostriedkami verejnej dopravy – vlakom, metrom, autobusom. Vytvorením lepších podmienok na používanie bicykla sa do ulíc prilákali ďalší aktívni cyklisti a to zase umožní ďalšiu podposru a rozvoj tohto spôsobu prepravy, ale aj ďalší rozvoj verejnej dopravy.

Na to, aby cyklodoprava naozaj fungovala ako jeden zo spôsobov mestskej dopravy, musí byť do nej naozaj začlenená. Nestačí iba vytvoriť alebo vyhradiť cestu pre cyklistov niekde na okraji v prírode – to je fajn na voľný čas a na rekreáciu. Ale aby som mohol bicykel používať naozaj každý deň na cesty za každodennými aktivitami, musia byť cyklistické cesty vedené paralelne s ostatnou dopravou, teda rovnako ako bežné cesty. V prípade Petržalky by napríklad stačilo aspoň na hlavných štvorprúdových cestách zúžiť šírku jestvujúcich autopruhov na minimum (veď to nie je diaľnica, ale mesto) a získaný priestor upraviť na pruh pre cyklistov v každom smere. Na vedľajších cestách už väčšinou všetok zvyšný priestor zaberajú novovytvorené parkovacie státia, ale na týchto spomalených cestách by mali zase bicykle a autá vedieť spoluexistovať bez väčšieho nebezpečenstva.

Nie som žiaden expert na cyklodopravu, len mám pocit, že jej podpora a zväčšenie jej podielu na celkovej doprave v meste môže mnohé veci zásadne zmeniť. Nielen, že sa  zredukuje množstvo áut, ktoré sa denne ulicami pohybujú, ale zároveň sa mesto, ktoré umožní viac využívať bicykel na každodennú prepravu, bezpochyby stáva príjemnejším, bezpečnejším, zdravším, ľudskejším. A Petržalka žiaľ nemá príliš veľa možností ako sa príjemnejším miestom stať. Historické mesto u blokmi a ulicami z nej už nikdy nebude. Ale má zopár kvalít, ktoré musíme oprášiť a rozvinúť. Potenciál „cyklomesta“ je určite jednou z nich.

Boris Hrbáň

 

Petržalka – cyklomesto?
scroll