bg1
 
Sk /

imagine development s.r.o.

 

SK

Kutlíkova 13

851 02 Bratislava

 

CZ

Sochorova 23

616 00 Brno

 

Tel +421 948 966 977

Tel +421 221 293 421

info@imaginehome.eu

 

blog

nov 3, 2012

Verejný priestor: čo s ním?


Prvý zo série článkov Borisa Hrbáňa o tom, aká by mohla Petržalka byť, keby... Článok uverejjnený v Petržalských novinách 2.11.2012

Na otázku, či je verejného priestoru v Petržalke veľa, alebo málo, by sme asi dostali rôzne odpovede. Na jednej strane množstvo zanedbaných trávnikov, zelene a spustnutých ihrísk hovorí skôr o tom, že ich nikto nevyužíva (a nestará sa o ne). Na druhej strane nielen rozľahlé parkoviská, ale aj chodníky a iné spevnené plochy, pôvodne určené na niečo iné, sú plné áut, a nedajú sa ako verejný priestor využívať, ani keby sme chceli. Alebo vnútrobloky s ohradenými areálmi škôlok, či skôr bývalých škôlok, a s rovnako neprístupnými školskými areálmi – tie označiť za verejný priestor asi tiež celkom nemôžeme. Priestorov medzi domami má Petržalka určite dosť, ale aký je to priestor a čo sa s ním dá robiť, to už také jasné nie je.

 

Tradičné, historické mesto vznikalo a rástlo postupne, pridávaním nových budov popri verejnom priestore, v ktorom sa odohrávali každodenné mestské aktivity. Verejný priestor – ulice, námestia, parky – je vyrezaný z hustej mestskej zástavby a má oproti nej obvykle aj podstatne menšiu plochu, ktorá je ale o to intenzívnejšie využívaná.  Naproti tomu mesto, či skôr sídlisko ako Petržalka vznikalo na inom princípe. Navrhnuté ako jeden koncept, v jednej konkrétnej dobe, zrealizované v relatívne krátkom období približne jedného desaťročia, pozostáva zo samostatných budov zoradených vo voľnom priestore, ktorý tu tvorí väčšinu územia. Čím je tento priestor medzi budovami rozľahlejší, tým ťažšie je naplniť ho aktivitami a životom, tým ťažšie je udržiavať ho a starať sa oň. Ak je priestor dezolátny a prázdny, nič sa v ňom nedeje. Ak sa v ňom nič nedeje, ľudia sa v ňom nestretávajú, nevyužívajú ho, necítia sa v ňom bezpečne. Ak ho nikto nevyužíva, nie je potreba sa oň starať a priestor ďalej pustne, a tak dokola.

 

Dobre fungujúci verejný priestor podporuje sociálne aktivity a komunikáciu medzi ľuďmi, a to zase pomáha vytvárať komunitu a pocit identifikácie so svojím okolím. Zopár takýchto priestorov, ktoré nabádajú človeka k tomu, aby ich navštevoval a aj v nich nejaký čas zotrval, Petržalka má, a zopár ďalších by určite mohlo pribudnúť. Otázka je, kde, ktoré sú to a akým spôsobom ich oživiť. Nie každé miesto má ten potenciál, aby sa stalo príťažlivým, ale určite sa aspoň jedno takéto miesto nájde v každom susedstve. Petržalka sa nikdy nezmení na klasické kompaktné mesto, ale mohla by mať ambíciu stať sa niečím, čo by sme pri troche odvahy mohli nazvať záhradným mestom. Niekoľko silných prírodných fenoménov je tu už dnes, aj keď skôr v okrajových polohách, resp. nie všetky v ideálnej kondícii – zvyšky lužných lesov, Dunaj s hrádzou, Draždiaky, Chorvátske rameno, Sad Janka Kráľa. To sú bezpochyby verejné priestory, ktoré sú pre ľudí atraktívne aj na väčšiu vzdialenosť. Ďalšími by sa mohli stať napr. lokálne komunálne parčíky, záhrady, alebo náučné detské ihriská, či minifarmy, roztrúsené v  blízkosti petržalských bytoviek.

 

V posledných rokoch sa stále viac hovorí o Urban gardening, alebo Urban farming, teda o mestskom záhradkárčení, alebo mestskom farmárčení. To, čo vzniklo ako neformálne hnutie v čase ropnej krízy v sedemdesiatych rokoch 20-ho storočia, nadobúda v súčasnosti stále väčšiu obľubu a popularitu v mnohých veľkých mestách Európy a Ameriky. Spoločné pestovanie zeleniny na zanedbaných a nevyužívaných plochách uprostred zástavby, či na strechách budov v centrách miest, má zmysel nielen ako spôsob stretávania sa a oddychu z pohľadu vytvárania susedskej komunity, ale aj z pohľadu mestskej ekológie či dokonca ekonómie. Ale aj dobre spravené, dobrodružné, náučné, alebo zážitkové detské ihrisko dokáže pritiahnuť rodičov so svojimi deťmi aj na väčšiu vzdialenosť a taktiež sa stať miestom, kde sa dá spoločne a príjemne stráviť chvíľa voľného času. Je úplne nereálna predstava, že by napr. v oblúku Jiráskovej ulice boli namiesto rozľahlej a neprívetivej trávnatej plochy zeleninové záhradky, alebo farma? Alebo že by niekde vedľa horárne pri Malom Dráždiaku bolo krásne a prírodné náučné detské ihrisko?

Asi nie všade v Petržalke sa dá vytvoriť autentické miesto, nie každý verejný priestor sa dá oživiť. Celkom určite sa to nedá bez ľudí, ktorí okolo neho žijú. Ale čím viac takýchto miest vznikne, tým životaschopnejšia bude celá Petržalka.

Postupne ožívajú fasády petržalských bytoviek, možno postupne ožijú aj priestory medzi nimi.  Pri tom nezáleží ani tak na množstve ľudí, ktoré s v priestore pohybujú, alebo na veľkosti mesta, ale skôr na tom, či z neho dokážeme spraviť prívetivé a zmysluplné miesto. Lebo ako hovorí Jan Gehl, dánsky architekt a jeden z najvplyvnejších odborníkov na „poľuďšťovanie“ verejného priestoru: “My utvárame mestá a mestá utvárajú nás“.

 

Boris Hrbáň

 

scroll