bg1
 
Sk /

imagine development s.r.o.

 

SK

Kutlíkova 13

851 02 Bratislava

 

CZ

Sochorova 23

616 00 Brno

 

Tel +421 948 966 977

Tel +421 221 293 421

info@imaginehome.eu

 

blog

nov 6, 2016

Dáni a my


Článok Jozefa Tvardzíka v Trende o knihe Danish Way of Parenting od J.J.Alexnader a I.D.Sandahl nás zaujal natoľko, že sme sa nemohli ubrániť tomu, aby sme ho publikovali na našom webe. Hovorí totiž aj o tom, že prostredie, v ktorom žijeme, významne ovplyvňuje to, ako žijeme.

Prečo sú Dáni najšťastnejší národ na svete

Dáni dlhodobo kraľujú v rebríčkoch najšťastnejších ľudí. Hovorí to najvyšší rating World Happiness Report od OSN a obyvatelia Dánska vedú aj rebríček spokojných ľudí Eurobarometra. A to od roku 1973. Prečo však prívlastok najšťastnejšia nosí práve táto tmavá, vlhká a rovinatá malá krajina s najvyššími daňami na svete?

Prchavá esencia šťastia nenechala odborníkov spávať. Vedci z Univeristy of Warwick pred dvoma rokmi prišli s teóriou, že za šťastím Dánov môže byť ich DNA. Pocit šťastia je podľa vedcov z polovice daný genetickými dispozíciami.

Ak nemáte v rodine prababičku z Dánska, nezúfajte. K šťastnejšiemu životu – a to konkrétne vo vašej rodine – vám môže pomôcť kniha The Danish Way of Parenting (Dánsky spôsob rodičovstva). Napísali ju Američanka Jessica Alexandrová, šťastne vydatá za Dána, a dánska psychologička Iben Sandahlová.

Spoločné pečenie namiesto telky

Kľúč k úspechu pri výchove uvedomelých a šťastných deti podľa autoriek tkvie v tom, že len šťastný rodič dokáže vychovať šťastné deti. Nepotrebujú na to genetiku, ale pár životných zlepšovákov. Dáni svoje „umenie žiť“ označujú slovom hygge (čítaj hýke). Znamená to pohodu alebo útulnosť.

Hygge sa netýka len zariaďovania interiérov v dome, ale celého životného štýlu. Hygge je považovaný za taký silný faktor dánskeho šťastia, že univerzity v Británii a USA o ňom začali ponúkať kurzy. Je to spôsob, ako úplne obyčajnými každodennými činnosťami dodať domovu príjemnú až radostnú atmosféru.

Bežný slovenský pracant dôjde domov, deti sú hladné, a tak z nutnosti varí alebo otvorí konzervu. To robí aj Dán, ale pri príprave večere uprostred týždňa si naleje pohár červeného vína, pustí si príjemnú muziku a zapáli sviečky. Na rozdiel od slovenskej „pohody“ je pre dokonalosť celého procesu potrebné urobiť niečo viac. Nestačí sa natiahnuť na gauč a pustiť si reality šou v telke.

Hygge do domova vstupuje pri spoločnom pečení mafinov, rozprávaním sa s deťmi pri teplom kakau, domácom punči či pri prezeraním fotografií z letnej dovolenky. Je to čas venovaný rodine a komunite. Žiadna televízia ani smartfón. Je to čas zbližovania, keď sa rodina rozpráva o svojich radostiach a deťom sa tak odovzdávajú rodinné hodnoty.

„Príkladom sú Vianoce. Dáni robia všetko pre maximálny komfort. A to spoločne s deťmi, aby nikto nemal pocit, že sa o pohodu zaslúžil sám,“ píšu autorky. Deti nie sú zatvorené v izbe a nehrajú videohry, ale pomáhajú rodičom s jedlom a každý do útulného domova prináša svoj dielik snahy. Nikto sa nevystatuje, na nikoho neútočí, s nikým nesúťaží. Je to veselá, harmonická interakcia, zameraná na vychutnávanie si prítomného momentu, jedla a spoločnosti. Je to akási skrýša pred vonkajším svetom.

V krčme bez politiky

Samozrejme, že Dáni majú aj problémy – dane z príjmu vo výške 55,8 percenta, krátke chladné dni, zdravotné problémy či problémy v práci. „Podstatou však je, že tieto problémy na časť dňa odložia nabok a sú s tými, ktorých majú radi. Pre Dánov je to najdôležitejší moment každého dňa a prenášajú to aj na deti. Cítiť sa v spojení s inými im dáva zmysel života,“ vysvetľujú autorky.

V bežný pracovný deň si Dáni na večeru pozývajú svojich priateľov alebo susedov. Nezatvárajú sa do ulity za stenami bytu, ich svet je otvorený komunite, ktorá si pomáha. Fenomén hygge, o ktorom mimochodom len za posledný polrok vyšlo šesť kníh od rôznych autorov, je založený na nekonfliktných a pohodových témach. V krčme nepochodíte s politickou alebo sociálne napätou agendou.

Severania si nepotrpia na konfliktné diskusie, sú to skôr debaty o tom, koľko stálo víno, kde ho kúpili a či je lepšie ako to posledné, čo pili. Pre slovenského štamgasta to môže pôsobiť zvláštne, keďže on si život v krčme nevie predstaviť bez nadávok na vládu a šéfa. Dáni sa však snažia izolovať od problémov vonkajšieho sveta. Tie aj tak neovplyvnia nadávkami a sťažovaním sa. Namiesto toho si budujú svoj útulný mikrokozmos, v ktorom sa cítia dobre.

Existuje veľa výskumov, ktoré podporujú tvrdenie o dôležitosti spoločenských vzťahov pre dobrý život. Spoločenské väzby podľa vedcov zmierňujú stres, podporujú imunitný systém a dokážu predĺžiť život až o 7,5 roka.

Podpora tímovej práce

V Dánsku je už útleho detstva rozvíjaný vzťah k tímovej práci. „Deti sa učia odhaľovať silné a slabé stránky ostatných a učia sa im pomáhať. Od detstva sa u nich rozvíja schopnosť empatie a starostlivosti o ostatných,“ píšu autorky. Spoločenský život v rôznych záujmových spolkoch je dôležitou súčasťou života. Takmer 80 percent dánskych vrcholových manažérov pred tridsiatkou bolo aktívnych v záujmových združeniach alebo v treťom sektore. Táto skúsenosť ich naučila komunikácii a riešeniu problémov.

Výučba v škole smeruje k posilneniu empatie a tímovej práce namiesto individualizmu a túžby po úspechu jednotlivca cez testovanie a písomky. Tento postup je celkom logický. Ak to zjednodušíme, tak dnešné deti túžia najmä po sláve, kráse a peniazoch. No potom sa v puberte a dospelosti cítia zaskočené tým, že život nie je prechádzka ružovým sadom a každý nemôže byť celebritou.

Takmer 80 percent dánskych vrcholových manažérov pred tridsiatkou bolo aktívnych v záujmových združeniach alebo v treťom sektore. Táto skúsenosť ich naučila komunikácii a riešeniu problémov.

V školách sa tímová práca podporuje tým, že deti napríklad vysvetľujú matematiku spolužiakom, ktorí sú v predmete slabší. Šikovní študenti si takto pod dohľadom učiteľov lepšie osvoja predmet a zároveň ho podajú svojim rovesníkom spôsobom, ktorý je lepšie stráviteľný ako od učiteľa.

Nedávne štúdie zistili, že miera empatie u amerických detí sa za posledných dvadsať rokov znížila o polovicu. Namiesto toho narastá narcizmus a sebeckosť, ktoré potláčajú vznik zmysluplných vzťahov. „Empatia nie je luxusom ľudskej existencie. Je jej nevyhnutnosťou. Prežívame nie preto, že máme pazúry a tesáky. Prežívame, pretože vieme komunikovať a spolupracovať,“ tvrdí profesor psychológie Daniel Siegel.

Keď sa rodičia boja o deti

Zodpovednosť za rozvíjanie tejto schopnosti majú práve rodičia, ktorí sú pre deti primárnymi vzormi správania. Deťom by nemali brániť vnímať realitu sveta, ale im ju vysvetľovať. „Množstvo rodičov deti prehrane chráni. Boja sa, že ich deti pocítia silné emócie, a preto robia všetko pre to, aby sa vyhli konfliktom, a splnia im, čo im vidia na očiach,“ tvrdia autorky.

Rodičia ukrývajú pred deťmi logické, iracionálne aj emotívne reakcie okolia, čo ich ochudobňuje o pestovanie empatie. Deti z rodín, ktoré sú príliš chránené, majú sklon nielen k narcizmu, ale aj úzkostlivosti a depresii. Rodičia s deťmi by sa mali rozprávať nielen o sebe, ale napríklad aj o správaní kamarátov v škôlke. Namiesto odcudzovania nesprávneho konania rodičia deťom kladú logické otázky, ktorými sa majú ratolesti dopracovať k tomu, prečo ich kamarát napríklad hádzal hračky po iných deťoch.

V škôlkach sú rozšírené programy Krok za krokom, keď sa deťom rozdajú kartičky s obrázkami, na ktorých sú znázornené pocity ako smútok, radosť alebo frustrácia. S učiteľmi sa o nich rozprávajú, čo im pomáha pochopiť iných ľudí a riešiť konflikty nenásilnou formou.

Rozprávky Hansa Christiana Andersena, ktoré patria medzi dánskymi rodičmi a deťmi k najobľúbenejším, sú často veľmi temné a smutné. Zatiaľ čo mnoho z nás sa snaží vyberať filmy, ktoré zaisťujú happy end, aby nezasiahli citlivú detskú dušičku, v Dánsku sú temné a tragické filmy a rozprávky mimoriadne populárne.

„Čítanie knižiek, ktoré sa zaoberajú ťažkými témami, pomáha rodičom pokryť širokú škálu emócií, čo pomáha deťom rozvíjať ich vlastné empatiu,“ vysvetľujú autorky. To isté sa týka aj filmov pre dospelých. Keď severania pozerajú filmy, ktoré zobrazujú surovosť a realitu sveta, uvedomujú si a cenia si vo väčšej miere to, čo majú. Americké filmy so šťastným koncom a nerealistickými obrazmi, naopak, u ľudí môžu vyvolať dojem, že ich život je nudný a ani zďaleka sa nepodobá na ideály z filmu.

Autorky ukazujú, že najmä Američania – ale aj slovenskí rodičia – majú tendenciu deťom až príliš plánovať čas a nenechávajú im dostatok priestoru na voľnú hru. Deti sa tak cítia pod tlakom, všetko je do detailov naplánované a to vedie k takzvanej hyperstimulácii. Jej dôsledkom môže byť, že rodič helikoptéra síce vychová skvelého človeka, ale tomu často chýba v dospelosti dávka zodpovednosti, pevnej vôle a životného elánu. 

Jozef Tvardzík,  © 2016 News and Media Holding

Dáni a my
scroll